Covidizmus a regresia ľudstva

13. januára 2022 13:00, Prečítané 1 920x, Nicolas Giroux, Boj proti totalitarizmu, Covid

Článok pôvodne publikovaný vo februári 2021 v blogu Denníku N. 
Viď predslov k blogu.

Rozsah zredukovania slobôd v mene COVIDu nie je úmerný riziku, ktoré predstavuje tento vírus. Spôsob zredukovania slobôd v mene COVIDu nie je kompatibilný s demokratickými princípmi. Rozum a ľudskosť sa vytratili v studených číslach a algoritmoch, ktoré za nás už niekoľko mesiacov rozhodujú. Súčasná vedecká logika nechápe citlivosť ľudskej psychiky, dôležitosť kultúry, sociálneho života a realitu ľudského prežívania. Nechápe, že nie je možné zredukovať ľudský život výlučne na jeho biologickú časť.

Treba pripomenúť tieto jednoduché pravdy: Veda je len svetlo, ktoré vysvetľuje realitu nášho života. To, čo robíme s touto realitou súvisí s našimi hodnotami a našou mravnosťou. COVID kríza kruto ukazuje ako rýchlo smerujeme ako spoločnosť k anti-humanistickému dnu.

Vitajte v novej smutnej realite. Človek sa stal len kusom mäsa, hmotou biologického života, ktorý je treba za každú cenu ochrániť a predĺžiť. Najvyššia hodnota spoločnosti je ochrana biologického života. Technológia dostala mesiášsku úlohu náš život zachrániť. Len jeden krok a eugenika a transhumanizmus sa bez hanby stanú spoločenskou prioritou. Digitálne technológie hlboko pretvárajú a ochudobňujú medziľudské vzťahy, vzdelávanie a sociálny život. Štát a tí, ktorí rozhodujú, bez vízie ľudskej emancipácie, bez akejkoľvek filozofie a ideologickej kostry, bez pamäti na minulosť a vízie budúcnosti, nastavili „ochranu biologického života tu a teraz“ ako najvyššou hodnotou, ktorá o všetkom rozhoduje. Čína je obdivovaná a vychvaľovaná za to, ako reagovala na COVID.

Tieto techno-totalitné trendy už roky existujú. Ivan Illich už v roku 1971 písal: „Triumf hygieny sa stáva súčasným ideálom. Budeme musieť žiť v sterilizovanom svete kde všetky kontakty medzi ľuďmi, medzi človekom a jeho prostredím, budú predmetom neomylných predpovedí a manipulácií.“

S COVIDom sme urobili velikánsky skok, ktorý bude mať ďalekosiahle dopady na ľudskú spoločnosť a na kolektívnu psychiku.

Priamo v rozpore humanistických učení sme zabudli na všetky ostatné prvky, ktoré robia ľudský život plným, dôstojným, zmysluplným a plnohodnotným. Sloboda, demokracia, medziľudské vzťahy, láska, kultúra, vzdelávanie, spirituálny život, osobný rozvoj, symbolický život. To všetko sme ochotní obetovať pre ochranu biologického života. Ak biologický život je podmienkou prejavu plného ľudského života, nesmie byť jeho ničiteľom.

“Sloboda alebo smrť”

Kult „nahého života“ (Walter Benjamin) vedie k strate jeho zmyslu. Existujeme, ale už nežijeme. Ak je našou najvyššou hodnotou „ochrana života“ tak za čo sme ochotní obetovať svoj život? Prečo vlastne žijeme? “Covidizmom” nazývam nebezpečnú tendenciu robiť zo zdravia alfu a omegu ľudského života, keď zdravie má byť len alfou. Pre zdravú spoločnosť musia existovať hodnoty, ktoré sú omegou nášho života, teda hodnoty, za ktoré sme ochotní svoj život obetovať. Za slobodu, za spravodlivosť, za právny poriadok, za demokraciu, za naše deti, za určitú humanistickú víziu osvieteného človeka alebo za Boha. Ak je najvyššou hodnotou „ochrana života“ tak je život, celý a zmysluplný, už stratený a tým pádom žiadny život v skutočnosti neochraňujeme. Ochraňujeme len existencie. Či tá existencia má zmysel už nezáleží.

„Sloboda alebo smrť“ hovorili francúzski revolucionári v roku 1789. Partizáni si nastavili hodnoty ako je sloboda, dôstojnosť, statočnosť a pre tieto hodnoty boli ochotní bojovať až do smrti. V roku 1985 Václav Havel povedal: „Neschopnosť riskovať svoj život pre ochranu jeho zmyslu a ľudského rozmeru vedie nielen k strate zmyslu života ale koniec-koncov aj k strate samotného života“¹

Inak povedané: „Ak je život všetko, tak už nie je nič“ (Alexandra Laignel-Lavastine). Zdravie je veľký poklad. Sloboda je však poklad rovnako veľký (tak ako môže byť aj vzdelávanie, demokrácia, kultúra atď). Zdravie bez slobody nemá zmysel a sloboda bez zdravia tiež nie. Naše rozhodnutia by mali dbať na zdravú rovnováhu medzi týmito hodnotami.

Smrť a život, dve strany tej istej mince

Jeden z dôvodov súčasnej situácie je naša neodolnosť voči utrpeniu a naše civilizačné popieranie smrti. Pokrok medicíny a technológie a celkový dlhodobý stav mieru v Európe zrodili ustrašenú spoločnosť, ktorá má alergiu na utrpenie a neprijíma smrť ako súčasť života. Snažíme sa oddialiť smrť čo najďalej od nás, v čase aj v priestore. Sme umelo udržiavaní vo fyzickom komforte na úkor životného prostredia, Južných krajín a v mentálnom iluzórnom komforte prostredníctvom obrazoviek.

Smrť nie je nikdy sranda. Je vždy tragická. Tak ako život. Smrť starých ľudí je však prirodzená vec. Smrť nie je len súčasťou života, je aj jeho podmienkou. Ten, kto sa bojí smrti sa bojí aj života a v skutočnosti nežije. Prežíva len pasívne svoju ľudskú existenciu a presúva sa v čase tak, ako sa presúva duch v priestore. Taký je ale náš súčasný horizont.

Prísne opatrenia boli pochopiteľné pred rokom. Vírus sme nepoznali, nevedeli sme čo čakať. Dnes je však situácia iná. Na slovensku je k 31.01.2021 celková úmrtnosť na COVID 0,085% (8,5 ľudí za 10 000) a 96% ľudí, ktorí zomierajú na COVID majú viac ako 55 rokov. 0,06% ľudí (6 ľudí za 10 000) ide do nemocnice v dôsledku ochorenia spojeného s COVIDom (čísla zistené z databáz na korona.gov.sk).²

Tieto čísla ukazujú, že musíme brať COVID vážne (bez reakcie od nás by boli oveľa horšie). Nie je už však na mieste pokračovať v šírení strachu, infantilizovať spoločnosť príkazmi, zastaviť celé oblasti života a uspokojiť sa s dlhodobou masívnou digitalizáciou nášho života, ktorá z humanistického hľadiska predstavuje najväčšiu regresiu ľudstva v jeho histórii. Napríklad, akokoľvek sa budú fanatici „pokroku“ snažiť, vždy bude pravdou, že harmonický rozvoj dieťaťa závisí od množstva, intenzity a kvality ľudských kontaktov.

Pre našu neschopnosť akceptovať smrť prijímame nerozumné riziká: nechceme počkať na vakcíny vytvorené overenou technológiou. Masívne sa dávame očkovať novými genetickými vakcínami a tým prijímame riziko že liek spôsobuje viac škôd ako dobra.

Kvalita ľudského života sa nedá kvantifikovať číslami a preto politici neberú do úvahy vedľajšie následky ich opatrení. Kde sú psychológovia a filozofi v kruhu súčasných ľudí pri moci?

Obývať Zem, nie len existovať v digitálnom svete

Všetky dôvody, prečo boli implementované núdzové opatrenia pred rokom ešte stále existujú a budú existovať. COVID bude s nami ešte dlho. Pravdepodobne vôbec nikdy nezmizne. Prišiel čas, kedy sa musíme učiť s ním žiť. Skutočne žiť. Rovnako ako sa musíme naučiť žiť so smrťou. Viem, že je to veľmi ťažké. Najmä, keď žijeme v strachu na dennej báze. Myslím si, že politici sa snažia urobiť to najlepšie, najlepším spôsobom akým vedia s nástrojmi, ktoré majú. Samozrejme, nejde o to, aby sme sa vrátili do “normálu”. Ak však dbáme na slobodu, na vzdelávanie, na naše deti, na psychicky slabších tak trochu vyššiu úmrtnosť treba akceptovať. Je to tragické, viem. Ale ak sa nevynoríme z tohto štrukturálneho strachu zo smrti, núdzový stav, dnešný stav, sa môže stať našou novou normalitou.

Je to normalita, v ktorej našu Zem už neobývame, len existujeme vo virtuálnom, digitálnom svete. Je to normalita, v ktorej minulosť a budúcnosť neexistujú. Len večná prítomnosť kde z týždňa na týždeň neustále reagujeme a prispôsobujeme sa vývoju Covidu. A keď to už nebude Covid, tak to bude iné riziko: terorizmus, znečistené ovzdušie, iný vírus. Dlhodobo nie je to ani udržateľné ani akceptovateľné.

Proti covidizmu sa preto treba kolektívne postaviť a požiadať demokratické a decentralizované hospodárenie krízy aby boli lepšie vyvážené opatrenia proti Covidu. Napríklad niektoré obce by mohli dať mladým väčšiu slobodu a nechať starších sa samých rozhodovať, či nejaké riziko chcú brať. Obetujeme budúcnosť našich detí v dôsledku klimatických zmien. Teraz obetujeme aj ich prítomnosť vo období ich života, keď práve sociálne kontakty sú nevyhnutné pre ich osobný rozvoj a tvorenie osobnosti? V rozhodnutiach treba brať do úvahy aj vedľajšie následky na psychické zdravie, na deti a študentov, na kvalitu života, na prírodu (nejako sa na ňu zabudlo!) a na tie hodnoty, za ktoré sme ochotní svoj život obetovať. Máme vôbec ešte nejaké? Žiadne rozhodnutie nikdy nebude ideálne a vždy bude na úkor niečoho. Preto je nesmierne dôležité aby tieto rozhodnutia boli výsledkom kolektívnych debát v súlade s demokratickými princípmi.

Sloboda nie je niečo, čo raz získame a je to vybavené. Za slobodu treba neustále bojovať. Je to ako záhrada. Bez pravidelnej starostlivosti sa záhrada rozpadáva a vzniká chaos. V ľudských spoločnostiach nestarostlivosť o slobodu vyvoláva absolutizmus a barbarstvo.

Ak to neurobíme, tak po tejto nočnej more zvanej COVID sa zobudíme v distopickom svete, kde malé podniky úplne vymiznú, zostanú len veľké a medzinárodné firmy. Ľudia sa budú konštantne báť ostatných ľudí, budú totálne izolovaní a budú žiť exkluzívne cez Internet. Budú sa vzdelávať, socializovať, pracovať, nakupovať, riešiť administratívny život, protestovať, jesť a milovať sa cez počítač. Celý život nahradený bitmi, klikmi, algoritmami. Depresia bude novou epidémiou. Pre utláčaných ľudí v továrňach bude ich bezmocnosť totálna. V mene „najväčšieho dobra“ a pre „ochranu najslabších“ bude akceptovaná „diktatúra láskavosti“. Ekonomický rast sa naďalej nebude diskutovať, budeme naďalej hyzdiť, znečisťovať a drancovať prírodu. Pre túto čoraz väčšiu digitalizáciu budeme naďalej vykorisťovať Južné krajiny a ťažiť vzácne zeminy. V dôsledku logického ekologického kolapsu, ktorý už začal, vznikne eko-diktatúra, ktorá sa prirodzene pridá k súčasnej techno-hygienickej diktatúre. Fašizujúce heslá ako „účel svätí prostriedky“ sa stanú samozrejmosťou. Nikto sa už nebude hanbiť za to, že vychvaľuje Čínu.

Ľudskosť, pokora, solidarita, rozum a sloboda, hlboko potlačené v našom podvedomí, budú čakať na nové osvietenstvo.

(1) Citát použitý od filozofky Alexandra Laignel-Lavastine v časopise La Décroissance č.176, feb 2020. Nenašiel som originálny citát tak je tu preložený z francúzskeho prekladu.

(2) Percenta sú z celkovej populácie. Úmrtnosť je cca 1% chorých.

Foto kredit: Nguyen Hung Vu vo Flicker