Článok pôvodne publikovaný v januári 2021 v blogu Denníku N. Viď predslov k blogu.
Aktualizácia a komentár zo dňa 12.01.2022: Niektoré aktualizácie, ktoré boli uverejnené po pôvodnej publikácii z januára 2021 neboli uložené na mojom pevnom disku, a tým pádom sú teraz stratené (viď predslov k blogu). V tejto aktualizácii zhrniem základné informácie, ktoré figurovali v predošlých aktualizáciách a aktualizujem ku dnešnému dňu.
Tento článok NIE JE anti-vakcínový článok. Vakcíny jednoznačne boli, sú, a stále budú hrať dôležitú rolu v pokroku medicíny. Úvahy nižšie nie sú moje pretože nie som žiadny odborník. Zmysel článku bol prinášať iný vedecký pohľad v čase, keď väčšina slovenských medií šírila jednostrannú propagandu bez odstupu a kritiky. Toto je iba jedná vedecká správa, nie je to „Veda“, a ako hovori sám Christian Vélot, môže sa mýliť. Odvtedy čas ukázal, že (našťastie) sa pravdepodobne mýlil, aj keď riziko vzniku nového vírusu je teoreticky stále prítomné. Zmysel publikácie toho článku v roku 2022 je teda skôr ukázať jednú čast vedy vo výrobe a vedeckej debaty, ktorá bohužiaľ verejne nikdy nenastala. Ešte je stále čas, aby táto debata nastala.
Na základe tejto správy 6 európskych združení pacientov a doktorov podalo odvolanie na Súdny dvor Európskej únie proti zrušeniu pravidiel biologickej bezpečnosti v oblasti GMO vakcín.
Publikáciu tohto článku na iných portáloch odmietam, obzvlášť od takých portálov ako je Zem&Vek, ktorý dlhé mesiace si neoprávnene práve tento článok privlastnil a zmenil jeho formu a obsah aby viac zapadol do jeho štýlu „žurnalistiky“.
Autorom výroku v nadpise nie je žiadny konšpirátor, ale Dr. Christian Vélot, molekulárny genetik na Univerzite Paris-Saclay a predseda Vedeckej Rady CRIIGEN (Výbor pre nezávislé výskumy a informácie o genetike).
Tento článok je priamo inšpirovaný odbornou správou CRIIGEN (po anglicky tu) a vzdelávacieho videa s ňou spojeného. Odporúčame si video pozrieť celé, s anglickými titulkami. Tento článok bude len jeho rýchlou a čiastočnou sumarizáciou.
Rozlíšenie rôznych typov vakcíny
Inaktivovaná vakcína: Do tela dostanete celý inaktivovaný vírus. Chemickým alebo fyzickým procesom bol vírus inaktivovaný. Vírus je „mŕtvy“ ale stále vyzerá rovnako. To znamená, že vaše telo bude rozvíjať proti vírusu imunitnú reakciu (tvoriť protilátky) bez toho, aby bol vírus schopný vášmu telu škodiť.
Nevýhoda tohto typu vakcíny je, že nevyvoláva v našom tele dlhodobú imunitu a preto je treba očkovanie pravidelne opakovať.
Príkladom tohto typu je vakcína proti cholere, pertussis, chrípke, besnote, detskej prenosnej obrne a vírusovej hepatitíde typu A.
Čínske vakcíny proti SARS-CoV-2 používajú túto technológiu.
Živá oslabená vakcína: Do tela dostanete celý živý vírus, ale oslabený. Napríklad sa môže použiť kmeň vírusu, ktorý je citlivý na teplotu a nevie sa rozmnožiť v teplote 37°C.
Výhoda týchto vakcín je, že má oveľa väčšiu imunizačnú schopnosť. Nevýhoda je, že predstavuje väčšie riziko pre ľudí s oslabenou imunitou (vírus je živý) a preto sa neodporúča každému.
Príkladom tohto typu je vakcína proti detskej prenosnej obrne, BCG vakcína, proti mumpsu, rubeole a osýpkam.
Tieto dva typy vakcín – inaktivovaná a živá oslabená – sú tie najstaršie a najpoužívanejšie typy.
Rekombinantná vakcína: Trochu modernejšia vakcína. Používa sa pri hepatitíde typu B a ľudskom papilomavíruse. Princíp fungovania vakcíny je nasledovný: namiesto toho, aby sa naočkoval celý vírus, použije sa len ten antigén (proteín) vírusu, ktorý je zodpovedný za imunitnú odpoveď.
Ako sa vakcína vyrába: Vezmeme gén vírusu, ktorý produkuje proteín zodpovedný za imunitnú odpoveď. “Rekombinujeme”, tj. dáme tento gén do buniek, ktoré vieme masovo rozmnožiť v laboratóriu. Používajú sa na to obyčajne kvasnice alebo baktérie. Tieto bunky si „osvoja“ gén vírusu a začnú produkovať ten proteín, ktorý potrebujeme. Proteín je následne očistený a očkovaný spolu s rôznymi prísadami, podobne ako pri iných vakcínach.
Táto technológia je používaná pre tvorbu vakcíny proti SARS-CoV-2 od firmy Novavax (USA), Medicago (Kanada), a laboratórium Sanofi-Pasteur (Francúzsko).
Pre COVID-19 boli vymyslené aj nové vakcíny, takzvané „genetické vakcíny“.
Vakcína mRNA: S tou novou vakcínou nedostanete ani „mŕtvy“ vírus, ani „živý“ vírus, ani proteín vírusu, ale časť genetického materiálu vírusu (mRNA), ktorý priamo v tele prostredníctvom ľudských buniek bude produkovať “spike” proteín, teda proteín vírusu SARS-CoV-2, ktorý vyvoláva imunitnú odpoveď.
Princíp je podobný ako rekombinantná vakcína, s tým rozdielom, že výroba proteínu zodpovedného na imunitnú odpoveď sa nedeje v laboratóriu v bunkách kvasníc alebo baktérií ale priamo v našom tele v ľudských bunkách.
Do našich buniek sa mRNA vírusu SARS-CoV-2 dostane prostredníctvom nanočastice tuku.
Táto technológia je používaná pre tvorbu vakcíny proti SARS-CoV-2 od firmy Pfizer-BioNTech (USA/Nemecko) a Moderna (USA).
Vakcína DNA: Namiesto nanočastice tuku sa časť genetického materiálu SARS-CoV-2 dostane do tela prostredníctvom iného živého ale oslabeného vírusu, ktorý bol genetický modifikovaný tak, aby nespôsobil chorobu. Konkrétne časť DNA oslabeného vírusu bola odstránená a nahradená časťou DNA vírusu SARS-CoV-2, ktorá zodpovedá na výrobu “spike” proteínu. (Technológia za touto metódou je komplikovanejšia, takže opäť odporúčame pozerať celé video.)
Táto technológia je používaná pre vakcínu Sputnik (Rusko) a AstraZeneca (UK/Švedsko).
Riziká spojené s genetickými vakcínami
Dve prvé riziká sa týkajú iba vakcíny DNA, tretie riziko sa týka aj DNA vakcíny aj mRNA vakcíny. Nižšie uvádzame riziká v stručnosti. Pre viac detailov si prosím pozrite video.
1. Riziko integrácie DNA vírusu v ľudskom DNA (vakcína DNA)
Na rozdiel od RNA, vírusová DNA sa môže integrovať do ľudskej DNA. Momentálne nevieme naisto povedať, kde sa tento DNA môže integrovať. Bohužiaľ, klinické testy genetickej terapie ukazujú, že DNA sa môže integrovať do onkogénov, teda génov, ktorých narušenie spôsobuje rakovinu.
2. Riziko imunotoxicity (vakcína DNA)
Vakcína DNA môže spôsobiť závažné imunitné reakcie.
3. Riziko vírusovej rekombinácie (vakcína DNA a mRNA)
V dôsledku očkovania vakcínami typu DNA a mRNA môže vzniknúť nákazlivejší a smrteľnejší vírus. Jednou z vlastností vírusov, ktoré patria do rovnakej kategórie totiž je, že si môžu vymeniť časti genetického materiálu. Ide o tzv. vírusovú rekombináciu. Stalo sa to napríklad s vírusom H1N1 a jeho trojitou rekombináciou vírusu ošipaného, vtáčieho a ľudského.
Našťastie je riziko č. 3 extrémne nízke. Aby sa to stalo, bolo by treba, aby osoba, ktorá dostane vakcínu, mala v tomto istom momente iný vírus, aby ten vírus bol podobného typu, a aby obidva vírusy boli prítomné v tej istej bunke, aby sa rekombinovali, a zároveň, aby táto rekombinácia vytvorila nebezpečnejší alebo nákazlivejší vírus. Vzhľadom na počet ľudí, na ktorých by bolo potrebné robiť testy, nie je možné toto riziko účinne vyhodnotiť.
Avšak aj keď si predstavujeme extrémne nízke riziko, napríklad 1 „zlá“ rekombinácia na 100 000 ľudí, akonáhle plánujeme očkovať milióny až miliardy ľudí, toto riziko už nie je vôbec zanedbateľné: „Nezabudnime, že stačí, aby jeden vírus vznikol niekedy niekde, aby následky boli katastrofálne a globálne. To je presne to, čo nás naučil SARS-CoV-2.“ hovorí Dr. Christian Vélot.
Takže aj keď je toto riziko nízke, zamyslime sa, či ho chceme brať vážne, keďže je rizikom pre celé obyvateľstvo Zeme. Ak človek rozmýšľa iba za seba individuálne, tak tieto nové genetické vakcíny môžu byť prospešné. Avšak kolektívne predstavujú neakceptovateľné riziko pre ľudský druh.
V tomto kontexte je zodpovedný skôr ten, ktorý sa odmieta očkovať genetickými typmi vakcín. Podľa Jacques Testard, známy francúzsky biológ, argument „ak sa nepôjdeš očkovať, tak nemyslíš na ostatných“ je mylný. V tomto kontexte je tým, ktorý myslí na ostatných práve ten, kto sa očkovať genetickými vakcínami nedá.
Nebrať toto riziko do úvahy a nikde o ňom ani nediskutovať je ešte menej pochopiteľné, keďže existujú alternatívy – už overené technológie (inaktivovaná vakcína, rekombinantná vakcína).
Úvahu zakončíme slovami Dr. Christiana Vélota: „Nepridajme do neistoty a nepredvídateľnosti jedného vírusu neistotu a nepredvídateľnosť jednej technológie“.
Photo credit: Jernej Furman vo Flickr
Celá debata | RSS tejto debaty