Digitalizácia: „Skrytý uhol“ ochrany prírody

6. januára 2024 17:54, Prečítané 959x, Nicolas Giroux, Antikapitalizmus, Bezrast, Boj proti totalitarizmu

Článok pôvodne publikovaný v portále Novej Ľavici

.

Od aktivistov za klimatickú spravodlivosť k technokratom z Bruselu, všetci vnímajú Internet a digitálne prostriedky ako vhodný, ba aj žiaduci spôsob organizovania sa a zavedenia environmentálnych politík. Pritom digitalizácia ničí prírodu, ľudské vzťahy aj slobodu.

.

Zo všetkých digitálnych technológií počifón (v marketingovom jazyku “smart”fón) najviac symbolizuje alienáciu človeka ku kapitalistickým technológiám. Hoci je počifón rozšírený približne len 15 rokov, dnes bez neho je človek s obyčajným mobilom celkom posunutý na pokraji spoločnosti bez možnosti zapojenia sa do sociálneho a občianskeho života. Keďže nemám počifón, môžem o tom svedčiť. Človek bez žiadneho mobilu či telefónu ten prakticky už ani nemôže existovať, hoci mobil je len o cca 10 rokov starší ako počifón.

.

Ľavičiari a liberáli bojujú proti diskrimináciám a za práva menšín, ale sú tak závislí na ich digitálne protézy, že sú väčšinou slepí na faktickú diskrimináciu tisíce občanov, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu alebo nechcú mať počifón, niekedy ani počítač s Internetom. QR kód pre nich žiadna modernosť nesymbolizuje, pre nich je to uzavretá brána. Odpoveď na týchto neprispôsobivých ľudí je pri najlepšom zvyšovať „digitálnu gramotnosť“ alebo ich jednoducho ignorovať. Na legislatívne voľby v októbri 2023 skoro všetky politické strany mali vo svojom programe väčšiu digitalizáciu Slovenska. Zdá sa, že je to samozrejmosť, ktorá sa ani diskutovať nemusí. Alebo musí?

.

Ich pokrok, naša regresia

.

Celkovo digitálne technológie spotrebujú 10 až 15 % celosvetovej elektriny, čo je ekvivalent 100 jadrových reaktorov. Ak by bol Internet krajinou, bol by tretím najväčším spotrebiteľom elektriny s 1500TWH ročne, za Čínou a Spojenými Štátmi. A táto spotreba sa každé 4 roky zdvojnásobí! Ak sa tento trend potvrdí digitálne technológie by onedlho mohli byť prvý zdroj znečistenia a emisii skleníkových plynov na svete. Dnes spôsobuje „len“ 1,5 krát viac emisii ako letecká doprava.

.

Propaganda nám hovorí, že šetríme vďaka ním papierom. Opak je pravdou. Celkovo spotreba papiera neustále rástla a mala by stá l e rasť.

.

Pojem „digitalizácia“ sa často spolu používa spolu so zavádzajúcim pojmom „dematerializácia“ ako keby tieto technológie nemali materiálny dopad. Naopak, za internetom musí byť veľmi zložitá megaštruktúra káblov, dátových centier, satelitov a miliardy počifónov, počítačov, modemov atď. 5G, ktorý by mal prinášať „Internet predmetov“ a dovoliť vznik „smart cities“ („inteligentných miest“), bude ešte znásobovať materiálnu záťaž na prírodu a tlak na ťažbu surovín v Južných krajinách v nedôstojných – lacných – pracovných podmienkach. Keby to nestačilo v Bruseli sa už pripravujú na 6G s 250miliónov€ investícií na jeho výskum…

.

V Grenoble vo Francúzsku, továreň STMicroelectronic, najväčšia európska spoločnosť zaoberajúca sa výrobou a dizajnom polovodičov, spotrebuje toľko vody koľko by spotrebovalo mesto 100 000 obyvateľov. K tomu znečisťuje vedľajšiu rieku Isere (La Décroissance, september 2023).

.

Romain Couillet, mnohokrát ocenený profesor aplikovanej matematiky špecializovaný na umelú inteligenciu (AI) si sám uvedomil škodlivosť vlastného priemyselného sektoru a rozhodol sa venovať sa „od-digitalizácí“ spoločnosti a rozvoju low-tech (nízkych technológií). Vysvetľuje v časopisu La Décroissance zo septembra 2023, že AI sa opiera na technológiu z rokov 1950. Jediný rozdiel medzi vtedy a teraz je, že sa mnohokrát znásobili výpočtový výkon a „pracovníkov kliku“. V roku 2021 cvičiť algoritmy typu Chat GPT vyžadoval jeden mesiac pre 10 000 procesorov v paralelnej spolupráci (trvalo by to 400 rokov pre bežný počítač) a faktúra elektriny stala približne 1 milión eur! K tomu Roman Couillet pridáva, že síce AI ako tak funguje, stále nevieme naozaj prečo. Podľa prorokov technoliberalizmu AI má mať prevratný dopad na ekonomiku a na spoločnosť. Naozaj chceme odovzdať systémy, na ktoré sa dnes spoliehame na technológiu, ktorej v zásade nerozumieme?

.

Preto prezentovať digitalizácia ako „ekologické“ alebo „udržateľné“ riešenie je nebezpečná ilúzia, alebo čistý podvod. Za digitalizáciou býva jedine potreba väčšej efektívnosti, väčšej produktivity a väčšieho výkonu na maximalizáciu zisku v prípade firiem a na lepšiu kontrolu obyvateľov v prípade štátov.

.

Koľko ľudí strednej triedy si dnes dáva veľmi záležať na pôvod bavlny, kávy, kakaa a hľadajú značku „Bio“ a „Fairtrade? Pritom koľko z nich sa zamýšľalo nad tým či pre spravodlivosť a budúcnosť by sme sa nemali odpojiť? Zdá sa, že pre väčšinu strach z premeškania (FOMO – Fear of missing out) je silnejší ako ich environmentálna úzkosť.

.

Spomaliť

.

Samozrejme, teraz že celý svet sa začal točiť okolo týchto technológií (za to ďakujeme kapitalistom) nedá sa len tak odpojiť. Vyskúšajte niekedy. Odpojiť sa najskôr prináša ticho, pokoj v duši, väčšiu kreativitu, väčší pocit kontroly nad vlastným životom, menej stresu a veľa iných benefitov. Avšak zrazu neviete čo sa deje vo vašom okolí, neviete sa s ľuďmi zorganizovať, nemáte s kým komunikovať, neviete vykonať bežne administratívne záležitosti, neviete sa zorientovať v krajine, neviete kde hľadať adresy a kontakty, prídete o veľa výhod, šetrenia času a peniazi, ktorý internet dnes dovoľuje a hlavne nemôžete pracovať. Stali sme sa heteronomní ľudia (opak ako autonómny). Sme tým pádom manipulovateľní podľa priania. Uväznení v sieti. Závislí na technológie v rukách zopár korporátov a vytvorené výlučne pre zisk a moc, nie pre blaho ľudskej spoločnosti. V skutočnosti pre komfort sme prišli o slobode a ešte horšie, táto heteronomnosť vytvára dokonale podhubie pre vznik diktatúry (Cornelius Castoriadis, Hannah Arendt). Náš svet produkuje dnes milióny „technozombíkov“, ktorí majú počifón od ranného veku. Pre nich strata digitálnej protézy by bolo tak bolestivé ako strata časti tela.

.

Nevieme sa len tak odpojiť, avšak ešte nie je neskoro na to, aby sme mali o tom diskusie a debaty. Dá sa začať malými krokmi. Napríklad QR kód, symbol digitalizácie sveta, by nemal mať svoje miesto v komunikačných materiáloch ľavicových či ochranárskych kruhov, ktoré prirodzene by mali mať cit pre slobodu a inklúziu.

.

Môžeme prestať každú chvíľu natáčať deti a nechať ich hrať na tabletoch. Tým im nevedome napomáhame, aby boli „sledovaní“ cez kamery a počifóny. Ani nehovorím o už dobre zdokumentovaných zdravotných problémoch pre deti.

.

Vždy keď je to možné môžeme tlačiť na to, aby služby, ktoré zatiaľ fungujú ľuďmi, neboli nahradené digitálnou technológiou.

.

Môžeme, ako občania tlačiť na to, aby peniaze na vedu a výskum boli použité na užitočné vecí pre ľudí a našu spoločnú budúcnosť, nie pre väčší ekonomicky rast. Rozvoj low-tech a „od-digitalizácia“ ľudskej spoločnosti (zatiaľ predmet len zopár vedcov ako Romain Couillet) by mohli byť našou novou spoločnou víziou. Nejde o to, aby sme sa vrátili späť do minulosti, ale o to, aby ľudstvo dospel k rozumnejšiemu využitiu technológií v súlade s demokratickým a klimatickým imperatívom. Síce by sme žili pomalšie, ale omnoho lepšie.

.

Konzistentný ochranár, aktivista za klímu, ľavičiar či progresivec (pokiaľ chce progres pre všetkých a nie len pre ľudí vlastnej triedy) by mali byť aspoň minimálne technokritici. Ak sa nechopíme tejto témy, necháme voľný priestor pre demagógov z extrémnej pravice, ktorí budú využívať tieto argumenty na presadzovanie ich antisociálnej a antidemokratickej politiky.

.