Čo keby sme brali ekologickú krízu tak vážne ako koronavírus?

18. decembra 2021 11:06, Prečítané 1 207x, Nicolas Giroux, Bezrast, Covid

Článok pôvodne publikovaný v júni 2020 v blogu Denníku N. 
Viď predslov k blogu.

Riešiť ekologickú a klimatickú krízu zero-wastom, cirkulárnou ekonomikou a udržateľným rozvojom je ako riešiť koronavírus bez mydla, rúšok a nemocníc. Je to smiešne, čiastočné a odsúdené na neúspech.

Mnoho ľudí už zdieľalo myšlienky o tom, prečo sme schopní zaviesť proti koronavírusu také drastické opatrenia, ale na oveľa väčšiu existenciálnu hrozbu ako je klimatická zmena nie. Teraz sa idem pokúsiť odpovedať na otázku, čo by sme robili, keby sme brali klimatickú a ekologickú krízu rovnako vážne.

Poprvé, prechod na bezrastovú ekonomiku by sa stal samozrejmosťou. Na základe posledných výskumov o tejto téme by boli vymyslené nové politiky.

“Súrne je potrebné, aby tvorcovia politík venovali väčšiu pozornosť a podporovali existujúcu rozmanitosť alternatív k zelenému rastu. Nadobúdanie poznatkov od rôznorodých ľudí a iniciatív zapojených do vymyslenia a tvorenia alternatívnych spôsobov života je nádejným spôsobom, ako vyriešiť to, čo vnímame ako krízu politickej predstavivosti. Na úspechu tejto iniciatívy veľmi záleží, lebo ide o budúcnosť našich detí a vnúčat, ak vôbec nehovoriac o ľudskej civilizácii ako takej.” Záver študie Decoupling Debunked, European Environmental Bureau, 2019

Ako spolutvorca týchto alternatív vrámci komunitnej obývačky Bystro si idem skúsiť predstaviť, ako by mohli vyzerať tieto nové politiky v krátkodobom, v strednodobom a v dlhodobom horizonte.

Kratkodobý horizont – “Zastavíme všetko”

Prvý krok by bol vyhlásenie stavu ekologickej a klimatickej núdze. Z toho by vyplynuli nasledovné (skutočne) núdzové opatrenia:

Celonárodná komunikačná kampaň “Hovoríme nepríjemnú pravdu”. Aby ľudia pochopili vážnosť situácie, aby rozumeli rozsah a rýchlosť potrebných zmien, aby sa pripravili na veľké bolestivé zmeny, na mimoriadnu situáciu, zvyšovali solidaritu počas tejto ťažkej doby a hlavne, aby nakúpili čo najmenej vecí a zároveň, pokiaľ majú záhradu, aby sa začali pripravovať na pestovanie vlastného jedla.
Okamžité zastavenie ťažby uhlia, výroby áut a iných znečisťujúcich priemyslov, ktoré nie sú nevyhnutné pre život.
Okamžité zastavenie všetkých stavebných projektov, ktorých účel nie je spojený so vzdelávaním, zdravotníctvom alebo zvyšovaním kvality života sociálne a ekonomicky slabších vrstiev spoločnosti.
Zákaz lietania. Lietať bude možné iba výnimočne (napr. v prípade, že ide o záchranu ľudského života).
Moratórium na ťažbu dreva. Okamžité zvyšovanie zonácií: 10% rozlohy SR bez zásahu.
Moratórium na importáciu smartfónov, počítačov. Moratórium na elektronické gadžety a predmety, ktoré nie sú nevyhnutné (za predpokladu, že od tohto momentu budeme všetko opravovať).
Zrušenie všetkých verejných podujatí, ktoré propagujú znečisťujúci spôsob dopravy (napri. autosalón) a zákaz motorovej dopravy na účel zábavy napr. kwad, motocross, F1 atď.
Zákaz a odstránenie reklám, ktoré sú väčšie ako 2 metre štvorcové. Rázne zníženie a obmedzovanie reklamy na internete, v rádiu a v televízii. Zákaz reklám, ktoré sú zamerané na deti a odstránenie všetkých reklám v blízkosti škôl. Netýkalo by sa reklamy priamo na obchodoch. Prístup k reklamného priestoru by bol zlacnený pre malé slovenské firmy.
Sadenie 5 miliónov stromov v mestách a na vidieku (napr. okolo ciest a na poliach, ale mimo lesov) v súlade s biotopom lokality a nie za účelom ťažby.
Zastavenie importácií mäsa. Mäso sa bude dať jesť iba slovenské.
Vysoké dotácie pre farmárov na prechod na agroekologický alebo permakultúrny alebo polykultúrny/rodinný spôsob poľnohospodárstva. Postupný zakaz biocidov.
Nacionalizácia kľúčových priemyslov a sektorov.

Stredodobý horizont: “Rozmýšľame”

Veľká celonárodná občianska rada, ktorá bude rozhodovať o novom politickom systéme, prípadne písať novú ústavu. Cieľ: vymyslieť neskorumpovateľný demokratický systém (áno, existujú na to mechanizmy!), ktorý sústavne uprednostňuje ochranu životného prostredia a dôstojný ľudský život.

Dva roky budú venované výlučne nasledovnému: rozmýšľanie a rýchle ľudové vzdelávanie všetkých občanov o politike, ekologií, sociologií, historii, filozofii. Počas tohto obdobia školy a univerzity nebudú slúžiť na účely klasického vzdelávania, aby sa žiaci od veku 16 rokov a študenti mohli aktívne zapájať. Ide hlavne o ich budúcnosť. Fakulty, škola a médiá sa stanú miestom občianskych debát a fór. Otvoríme budúcnosť, možnosti a rozprúdime svoju predstavivosť a kreativitu. Dáme druhý život demokracii. Budeme debatovať na otázky ako napríklad: Čo má byť rola štátu? Je ho vôbec treba? Ak áno, v akej podobe? Čo je morálne? Čo je pokrok? Čo je šťastie? Ako kombinovať slobodu jednotlivcov a spoločné ciele? Ktoré ciele? Ako garantovať ľudské práva? Ako znížiť nerovnosti? atď.

Na konci procesu ideme realizovať to, na čom sme sa spoločne dohodli. Niektoré opatrenia by mohli vyzerať takto:

Počas tohto prechodného obdobia sa štát stará o to, aby sa každý dokázal materiálne zabezpečiť. Apeluje na solidaritu tých, ktorí majú veľa, dobrovoľne sa podeliť. Koniec koncov bude každý mať asi málo, ale akurát na dôstojný život.
Relokalizácia a reštrukturalizácia ekonomiky. Postupne skončíme so zbytočnými a znečisťujúcimi medzinárodnými priemyslami: napríklad automobilový. Keďže zastavíme väčšinu produkcie a konzumu, každý sa bude musieť učiť opravovať. Veľa ľudí príde o prácu. Masívne presmerujeme aktivity k oprave vyrobkov, k remeselníctvu a k poľnohospodarstvu.
Uhlíkový kredit v doprave: každý človek má nárok na určité množstvo emisie CO2 spôsobené dopravou za rok. Keď minie svoj kredit, dopraviť sa môže iba vlastnými svalmi (pešo, na bicykli, kolobežky atď.) alebo koňom. Rátajú sa emisie CO2 spôsobené výrobou dopravného zariadenia: míňa sa teda kredit aj pri doprave elektroautom. Predať svoj kredit nebude možné. Použiť elektrobicykel alebo elektrokolobežku je možné iba s potvrdením od doktora pre tých, ktorí majú na to zdravotný dôvod.
Decentralizácia energetiky. Rozvoj lokálnych mikro-produkcií energie cez družstvá alebo občianske kolektívy. Na vidieku budeme kúriť viac drevom. Drevom? Áno, lebo rozhodujuci faktor udržateľnosti nie je natoľko zdroj energie, ale skôr množstvo energie. Jadrové elektrárne pomôžu počas prechodu, ale cieľom je znížiť naše spotreby tak, že ich neobnovíme, keď ich životnosť skončí.
Celonárodná kampaň: “Žime šťastne, žime pomaly a skromne!”. Povzbudíme ľudí vzdelávať sa, rozvíjať kritické myslenie a čítať múdre myšlienky od veľkých spisovateľov a intelektuálov dejepisu, napríklad zo starého grécka, z biblie, z budhizmu, z taoizmu, ktorí dávno vedeli že “človek, ktorý sa neuspokojí s málom nebude spokojný s ničím”. Epikur (342 – 270 pred Kr).

Dlhodobý horizont – “A nie je to smutné”*

90% potravinovej sebestačnosti a aspoň 80% všeobecnej ekonomickej sebestačnosti. Slovensko, prvá uhlíkovo-neutrálna krajina v roku 2050.
Postupné upratovanie rán konzumnej doby: Zbúranie obchodných centier, parkovísk, diaľnic. Udusená zem pod nimi bude mať opäť čo dýchať a namiesto nich sa vráti príroda a/alebo neziskový komunitný život.
Napriek klimatickým zmenám, ktoré aj tak zasiahnu Slovensko budeme viac súdržní, viac spolupracovať. Ľudia budú opäť mať čas, čas sa rozprávať, čas sa spoznať, čas sa o seba starať. Opäť uvidíme výsledok a zmysel našej práce. Vidiek bude opäť miesto kde sa žije, nie len prechádza alebo odchádza. Celý a živý. Vzťah k času sa zmení. Budeme sa radovať z pomalého cestovania. Vznikne znovu rozmanitosť kultúry podľa lokalít. Kultúra opäť ožije a bude sa rozvíjať starými a novými tradíciami. Konečne budeme žiť radosťou zo života a nie strachom zo straty a zo smrti.

Príde vám to šialené? Nemožné? Utopistické? Aj mne 🙂 Ale keď vám hovorím, že klimatická a ekologická kríza je hrozba veľká ako 1000 koronavírusov? Dá sa to, nie?
Osobne, do niečoho takého by som išiel a bez žiadnej hrôzy a s radosťou.

Každopádne nemáme na vyber: je to buď kontrolovaný postupný bezrast alebo chaotický dramatický kolaps. Takéto obrovské zmeny nemusia znamenať regresiu. Naopak, môžu byť hlboko oslobodzujúce, liečivé a veselé.

To, čo som teraz načrtol, predstavuje len veľmi hrubo to, k čomu máme smerovať, ak naozaj dbáme na udržateľnosť.

Určite máte dobré a oprávnené námietky. Dôležité v tom článku je skôr všeobecná myšlienka, smer. Lebo sám, jedným mozgom s obmedzeným chápaním toho ako detailne náš politický, sociálny a ekonomický systém funguje, si netrúfam všetko detailne predvídať, naplánovať a anticipovať.

Ale keď dostatočne veľa ľudí z rôznych sfér spoločnosti bude akceptovať nutnosť bezrastovej ekonomiky a odvážnych krokov na ochranu životného prostredia a klímy, verím, že budeme spoločne múdrejší.

Zatiaľ viem len toto: hociktorý človek, ktorý nenavrhuje program v takom rozsahu ako som načrtol, nerieši problém. Neberie krízu skutočne vážne. Neuvedomuje si rozsah kríze.
Zatiaľ na Slovensku v oblasti životného prostredia naši politici len kopírujú trendy zo Západu, ktorý je stále považovaný za vzor.
Zatiaľ je tam v móde zero-waste, cirkulárna ekonomika, trvalo udržateľný rozvoj. Tak je to v móde aj u nás.

V teórii tieto koncepty znejú pekne. Ale prakticky nefungujú. Nestačia. Riešiť ekologickú a klimatickú krízu zero-wastom, cirkulárnou ekonomikou a udržateľným rozvojom je ako riešiť koronavírus bez mydla, rúšok a nemocníc. Je to smiešne, čiastočné a odsúdené na neúspech.

* “Zastavíme všetko, rozmýšľame a nie je to smutné” je program ekologickej útopie predstavený vo francúzskom filme z roku 1973 “Rok 01”.