Nicolas Giroux

Hnutie bezrastu rieši koreň problémov. Prečo prežívame dnes ekologický kolaps?

Po podrobnom skúmaní a pozornom pozorovaní odpoveď je: kvôli ekonomickému rastu. Ako sa zvyšuje ekonomický rast zvyšujú sa aj dopady na klímu a na životné prostredie. Je to fakt.

Druhy fakt je, že celá naša spoločnosť je postavená na raste. Bez rastu, jednotlivci, firmy, štáty nemôžu splácať úvery a dlhy, banky časom skolabujú, a začne ekonomická kríza.

Takže na jednej strane nás rast ničí, a na druhej ho potrebujeme ako soľ. Dva protichodné fakty. Tak čo ďalej? Dá sa to povedať inak: ako oddeliť prosperitu od ekonomického rastu?

Bezrast začina vtedy, keď si kladiete túto otázku. Bezraste ide o to, aby celá spoločnosť začala rozmýšľať nad touto otázkou. Keďže cesta zeleného ekonomického rastu je odkázaná na zlyhanie musíme nájsť inú cestu.

Bohužiaľ väčšina síl aktivistov za bezrast sa mínia na vysvetlenie prvého faktu. Viera v „zelený“ rast, technologický pokrok, inovácie je tak silná že musíme neustále opakovať dookola tie isté argumenty a fakty, ktoré nikto zatiaľ nás nevedel presvedčivo prevrátiť. Preto hovorime o náboženstvo rastu/pokroku. Napriek všetkým faktom si zástancovia rastu nemenia postoj. Rozumieme teda že tu nejde o rozum, ale o (slepú) vieru.

Avšak, ak chceme mať šancu prevrátiť ekologicky kolaps a zmierniť klimatické zmeny tak potrebujeme, aby všetky možné mozgy sa venovali otázke oddelenia prosperity od ekonomického rastu. Namiesto toho vedci a výskumníci momentálne riešia skôr rozvoj „smart“ sieti, 5G, nanotechnológie, transgenetické technologie, autonómne autá, výlety na Mars, hi-tech gadžety, hi-tech vojenské zbrane, drony, geoinžinierstvo, adaptácia človeka na rozvoj všetkých týchto technológií, adaptácia človeka na zničenie klímy a životného prostredia, zatiaľ čo politici s pomocou ekonómov a priemyselníkov riešia ako „reštartovať“ ekonomiku.

Inak povedané, žijeme dnes v absurdnej situácie kedy priemyselníci a politici pridávajú benzín do požiara, ktorý ničí náš spoločný dom, časť výskumníkov hľadá spôsoby ako robiť z benzínu ešte horľavejšou látkou, a druhá časť výskumníkov pracuje na to, aby sa zvyšok ľudstva prispôsobil živote pri požiare.

„Veda objavuje, priemysel implementuje, človek nasleduje“. Je to slogan Svetovej Výstavy v Chicago, „Storočie pokroku“, v roku …. 1933! Skoro 100 rokov neskôr sa nič nezmenilo. Ideológia pokroku nie je vôbec moderná.

Prečo je to stále tak?

Čo sa týka súkromného výskumu, odpoveď je ľahká: firmy potrebujú aby sa im investované peniaze na výskum vrátili.

Čo sa týka verejného výskumu, je to otázka ideológie a strachu straty moci a bohatstva.

V liberálnej ideológie technológie a inovácie sú kľúčové pre ekonomický rast. Rast má prinášať geopolitickú moc. Ak nemáte vysoký rast, nemáte miesto v klubu G7 alebo G20. Zároveň rast bol vždy výhovorkou aby sa odložili na neskôr otázky prerozdeľovania bohatstva. Ich rétorika znie: „Ak ste chudobný, nie je to kvôli tomu že sme nadmerne obohatili, ale kvôli tomu že nepracujete dosť. Treba aby ekonomika rástla, aby ste mohli aj vy zbohatnúť tak ako my, prípade aby ste nášli prácu“.

Preto skoro všetky súkromné a verejné peniaze investované na výskum sa venujú tomu, aby sa nášlo vecí, ktoré môžu mať úžitok pre priemysel. A tým pádom pre rast ekonomiky. Sme teda veľmi ďaleko od otázky: „Ako oddeliť prosperitu od ekonomického rastu?“.

Avšak, keď sa ekosystémy zrútia a šíri sa chudoba a nepokoj vrámci obyvateľstva, je celkom jedno vedieť ktorá krajina má väčší penis – pardon, rast – ako druhá.

Pre našu budúcnosť, pre ochranu prírody a pre spoločné dobro je najvyšší čas aby bola silná demokratická kontrola na smer a rýchlosť vývoja vedy, výskumu, technológií.